Vladyka Milan Chautur si spolu s duchovenstvom Košickej eparchie pripomenul ustanovenie kňazstva

Košice, 18. apríl (TSKE) Prežívanie sviatkov Veľkej noci v Košickej eparchii začalo vo Veľký štvrtok archijerejskou svätou liturgiou, ktorú slávil vladyka Milan Chautur CSsR spolu s duchovenstvom eparchie v košickej Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky. Tohtoročná spomienka na ustanovenie kňazstva bola umocnená uvedením archimandritu Jaroslava Lajčiaka do úradu protosynkela-generálneho vikára Košickej eparchie a pozdvihnutím igumena Pimena P. Medviďa do hodnosti archimandritu.

V úvode liturgie vladyka Milan posvätil antimenzióny, teda vyobrazenia Kristovho umučeného tela na kuse látky, v ktorom sú umiestnené relikvie svätých. Posvätený antimenzión musí byť položený na každom prestole, kde sa slávi Eucharistia. Po každej zmene sídelného biskupa by malo dôjsť aj k výmene antimenziónov, lebo biskupom posvätený a podpísaný antimenzión vyjadruje jednotu medzi jednotlivými spoločenstvami eparchie a biskupom ako hlavou miestnej cirkvi.

Po tomto obrade kancelár eparchie prečítal menovacie dekréty pre nového protosynkela a pre nového archimandritu. Vladyka Milan im v čase malého vchodu - sprievodu s evanjeliárom na svätej liturgii, odovzdal jednotlivé insígnie vyjadrujúce ich úrad a vyznamenanie. Zároveň vyznamenal právom nosiť nábederník aj otca Milana Kmeca a otca Lukáša Vojčíka, predsedu a podpredsedu Rady pre mládež Košickej eparchie, za ich dlhoročnú obetavú prácu s mládežou.

Vo svojej homílii vladyka Milan sa zameral na dôležitosť Ježišovej obety na kríži. Ako zdôraznil, aj keď Ježiš v poslušnosti Otcovi prijíma utrpenie a zomiera za hriechy celého sveta, celý svet sa nespasí, lebo mnohí zostanú zatvrdliví vo svojej hriešnosti. Toto napätie medzi faktom nastávajúceho utrpenia a faktom nepochopenia od ľudí, na jeho čele urobilo nielen vrásky, ale aj krvavé kvapky potu. V tomto napätí sa môže nachádzať aj kňaz, keď ide slúžiť sv. liturgiu a vie, že mnohí jeho veriaci tam nebudú prítomní, ba aj tí, ktorí prídu do chrámu často to berú iba ako povinnosť a na spásu svojej duše vôbec nemyslia. Vladyka však pripomenul kňazom aj to, že nás však nesmie odrádzať a znechucovať, lebo nie my dávame spásu a odpustenie, lež Boh, ktorý skúma srdce človeka.

Dôležitou súčasťou veľkoštvrtkovej archijerejskej sv. liturgie je aj svätenia myra-oleja, ktoré biskup svätí po skončení Anafory - premenení chleba a vína na telo a krv Ježiša Krista. Toto myro sa následne prerozdeľuje pre každú farnosť, aby novopokrstení tam skrze myropomazanie, teda pomazanie týmto svätým myrom, mohli získať pečať daru Svätého Ducha a obsiahnuť tak Jeho dary.

Po svätej liturgii nasledoval obrad umývania nôh. Vladyka Milan umyl nohy dvanástim vybraným kňazom. Okrem nového protosynkela a nového archimandritu, vladyka Milan pokľakol aj pred emeritným protosynkelom a deviatimi kňazmi z Michalovského protopresbyterátu. Biskup pri tomto obrade umývania nôh predstavuje Krista, ktorý kľaká pred svojich apoštolov, umýva im nohy a bozkáva im ich ako znak pokory a služby, ktorá má sprevádzať život Jeho služobníkov.

Na záver všetkým kňazom, ich manželkám a rodinám poprial vladyka Milan požehnané prežívanie sviatkov Paschy v ich farských spoločenstvách.

Protosynkel - generálny vikár musí byť podľa cirkevného práva ustanovený v každej eparchii, aby eparchiálnemu biskupovi pomáhal v riadení celej eparchie. Patrí mu tá istá výkonná riadiaca moc ako eparchiálnemu biskupovi, s výnimkou toho, čo si eparchiálny biskup vyhradil pre seba alebo pre iných, alebo ktoré z práva vyžadujú jeho osobitný mandát, bez ktorého akt, pre ktorý sa takýto mandát vyžaduje, je neplatný. Zároveň je štatutárom biskupstva (CCEO, 245).

Titul archimandrita pochádza z gréckeho slova αρχιμανδρίτης (archimandrítes) a označuje toho, ktorý dohliada na určité stádo, čriedu. Ide o priamy odkaz na evanjeliový obraz dobrého pastiera prenesený do mníšskeho života. Samotný termín sa objavuje koncom 4. storočia v prostredí sýrskych mníšskych spoločenstiev a odtiaľto sa rozširuje do grécky hovoriacich oblastí. V cirkvách byzantskej tradície označuje kňaza, ktorý je zároveň mníchom a predstaveným nejakého významnejšieho monastiera (kláštora) alebo skupiny monastierov. V týchto monastieroch majú archimandriti vyššie postavenie ako igumeni (predstavení). Tento titul sa však udeľuje aj ako vyznamenanie neženatým (celibátnym) kňazom ako znak úcty a vďačnosti za ich službu Cirkvi. Povýšením igumena Pimena do hodnosti archimandritu, chcel vladyka Milan poukázať na dôležitosť mníšskeho života pre Košickú eparchiu. Úlohou mníchov v každej eparchii je život modlitby a pôstu za biskupa a celú jemu zverenú eparchiu.

Právo nosiť nábederník udeľuje biskup ako vyznamenanie vybraným kňazom, ktorý sa tak stáva súčasťou ich liturgického odevu. Nábederník (gr. epigonation) je štvorcovej formy a priväzuje sa na pravom boku biskupa alebo kňaza. Symbolizuje duchovný meč, ktorým je Božie slovo (Ef 6,17). Ten, ktorí si ho oblieka, sa pri tom modlí: Najmocnejší, pripáš si meč na bedrá, svoju velebu a dôstojnosť. Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz a bojuj za pravdu, lásku i spravodlivosť. Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky - v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov (Ž 44,3-4).

TSKE

Foto: Byzantinos