Košice, 1. január (TSKE) Prinášame pastiersky list arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, ktorý sa čítal vo všetkých chrámoch Košickej eparchie v pondelok 1. januára 2024 na začiatok nového občianskeho roku:

Milí spolubratia kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, milí bratia a sestry.

Cyklus liturgického roka i občianskeho počítania času nás znovu privádza k uvedomeniu si, že sme Boží ľud, ktorý kráča časom a priestorom, že sme súčasťou, ale i tvorcami veľkých spoločných dejín i dejín osobných, ktoré tvorí každý z nás zo svojho života.

Táto dejinnosť je možno lepšie viditeľná z väčšieho časového odstupu, ale aj  pri zbežnom pohľade na naše životy si dokážeme uvedomovať, že žijeme v prudko sa meniacom svete, plnom nových výziev a otázok.

Technologický pokrok na jednej strane neustále napreduje a pomáha, ale súčasne otvára  aj nové výzvy spojené s otázkou, či jeho výdobytky využívame vždy v súlade s morálkou a Božím zákonom.

Riešime otázky ekológie a klimatických zmien, a je to dobre, ale akosi menej pozornosti venujeme tomu, či nevytvárame „toxické“ vzťahy, či „neotravujeme“ prostredie našimi jedovatými komentármi ku všetkému do čoho sa rozumieme, alebo aj nerozumieme.

Dbáme na čistotu horských potokov a plies a nechávame neraz prúdiť do nášho vnútra obrazy plné nečistoty z televíznych kanálov, z internetu, či z nečistých pohľadov a rečí.

Správy o vojnách a nepokojoch vo svete nám spôsobujú starosti, ale súčasne v sebe možno aj my nosíme nejaké „zamrznuté konflikty“ našich medziľudských vzťahov, či vedieme nezmyselnú zákopovú vojnu pre dôvody, ktorých pôvod sme už možno aj zabudli.

Celý svet sa snaží byť pripojený na informačnú sieť, ale v skutočnosti komunikujme stále menej v rodinách, medzi priateľmi, na pracovisku. Upierame zrak na obrazovky mobilných telefónov a čoraz menej si hľadíme jeden druhému do očí.

V skutočnosti sa totiž aj veľké svetové témy neustále premietajú do našich konkrétnych životov. A práve pri tomto „premieňaní veľkých tém na drobné“ je dôležité, aký hodnotový systém vyznáva každý z činiteľov v tomto procese, aké princípy sa stanú prevládajúcimi. Bez adekvátneho hodnotového nastavenia je veľmi ťažké orientovať sa v spletitých problémoch dnešných čias – a to či už vo „veľkom“ či v „malom“.

Preto na začiatku tohto roka je dobré znovu si pripomenúť niekoľko pevných bodov, ktoré ako ľudia hlásiaci sa ku kresťanskej viere máme mať neustále na pamäti a ktoré nám pomôžu vytvoriť pevný hodnotový systém uschopňujúci poskytnúť orientáciu v čoraz chaotickejšom svete okolo nás. Mohli by sme začať základnou pravdou, ktorú sv. Ignác z Loyoly vo svojich Duchovných cvičeniach nazval Princíp a fundament:

„Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takým­to spôsobom si spasil dušu;  a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený.  Z toho nasleduje, že človek ich má natoľko užívať, nakoľko mu pomáhajú k jeho cieľu a natoľko sa ich zrieknuť, nakoľko mu v tom prekážajú.“

Áno. Ľudský život má zmysel. Zdanlivo samozrejmé tvrdenie – ale povedzme si otvorene, koľko ľudí by vedelo pohotovo odpovedať na otázku, načo vlastne žijú a načo vlastne existuje celé ľudstvo? A ako ťažko je odpovedať na túto otázku, ak by pre nás nebola samozrejmosťou predstava o existencii nesmrteľnej ľudskej duše, stvorenej Bohom a smerujúcej k dokonalému sebanaplneniu v spojení sa s ním. Tí, ktorí túto našu vieru  nemajú a nezdieľajú tiež, ale potrebujú povzbudenie, ktoré ich k nej môže priviesť, a ktoré im môže dať zmysel a nádej pre ich život. Aj to je naša úloha v tomto  niekedy tak chaotickom svete. Sme zodpovední jedni za druhých.

Preto Ježiš, na otázku, ktoré prikázanie je prvé, odpovedal: "Prvé je toto: 'Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!' Druhé je toto: 'Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!' Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet" (Mk 12, 29-31).

A preto platí aj ďalšie evanjeliové pravidlo, ktoré by nás malo viesť v tomto roku: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“ (Mt 7, 12)

Áno, začnime od seba. Je dobre vedieť nazývať veci pravým menom, odhaliť zlo v jeho najrôznejších podobách, je potrebné verejne odsúdiť násilie i násilné, či podvodné presadzovanie zla zo strany kohokoľvek.  Začnime ale vždy najprv od seba. Nech náš dobrý príklad je výrečnejší ako naša kritika existujúceho zla. Aj dobrý príklad je skutkom lásky k  blížnemu.

Svätý Pavol apoštol to pripomína: "Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska" (Rim 13, 8-10).

Tretie pravidlo, ktoré si chceme na začiatku tohto roka pripomenúť, je opäť Kristovo povzbudenie: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú.  Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7, 13-14 )

Vo svete sa neraz stretávame s návodmi na život, ktoré sľubujú všetko rýchlo, ľahko a prakticky bez námahy. Kristus nás týmto spôsobom neklame. Nesľubuje nám pohodlie, ale vyzýva k snahe, nesľubuje ľahký úspech, ale dáva prostriedky k duchovnému boju i rastu, vedie nás ku konečnému duchovnému víťazstvu cez sériu námah a bojov, pri ktorých nás vyzýva prekonávať naše slabosti, nezriadené náklonnosti, pokušenia. Podáva nám pomocnú ruku  keď padneme, a znovu a znovu nás pozýva nasledovať ho po strmej ceste rastu v kresťanských cnostiach. Jeho apoštol Pavol to skonkretizoval do výzvy: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. (...)  A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota  chlipnosť,  modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly,  závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť  dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.“ (Gal 5, 16-23)

Pavlova výzva k duchovnému boju v našom vnútri i v prostredí v ktorom sa nachádzame nie je samoúčelná, či neaktuálna. Nepodceňujme schopnosť zla transformovať sa a stávať sa príťažlivým, prezentovať sa lákavým spôsobom. Samozrejme, že zlo sa snaží vždy prezentovať ako atraktívnejšie, ako cesta slobody, či oslobodenia, ako niečo, čo otvára človeku nové možnosti. Večný Boží nepriateľ a Pokušiteľ sa od začiatku ľudských dejín stavia do roly toho, ktorý chce človeku len dobre a chce mu dať väčšiu slobodu, ktorá sa má prejaviť tým, že ho presvedčí, že človek sám si môže stanovovať kritériá dobra a zla, mravnosti a nemravnosti.  Dnes na seba nemusí brať podobu  biblického rajského  hada, lákavo šepotajúceho do ľudského ucha výzvu k postaveniu sa na Božie miesto v určovaní dobra a zla. Dnes má množstvo iných prostriedkov a „hlásnych trúb“. A preto  sú večne aktuálne Kristove slová: „Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí.“ (Mt 7, 15-16)

Drahí bratia a sestry.

V dnešný deň si ľudia na celom svete prajú „všetko dobré do Nového Roku!“

Pre  nás veriacich je toto prianie spojené aj s jasným rozlíšením toho,  že „dobré“ je to, čo je v súlade s cieľom človeka, so zmyslom jeho života, s Božím plánom pre každého z nás.

Dobré je to, čo prináša dobro a lásku do medziľudských vzťahov, dobré je to, čo nám dáva silu na pokračovanie v náročnej a strmej ceste kresťanských čností, ceste, ktorá nás privádza k úzkej bráne do večného života.

Dobré je to, čo nám pomáha odlíšiť  pravdu od lži, čo nás privádza ku skutočnému prameňu dobra, ktorým je Boh.

Toto  „dobro“ spojené s požehnaním prajem všetkým. Sláva Isusu Christu!

TSKE

Foto: Jozef Kmec