Košice 30. september (TSKE) Stabilné múry v živote stoja pevne, iné sú oslabené a z niektorých sú už ruiny, tvorené zo strachu, zranení, neodpustenia či vecí, ktoré si v sebe nosíme oveľa dlhšie, než by sme chceli.
Práve na tých sa animátori snažili popracovať na duchovnej obnove v Mládežníckom centre pre mladých v Dvoriankach. Od 25. do 27. septembra sa mladí animátori stretli, aby zastavili a našli si čas na modlitbu, ale aj čas s priateľmi. Témou duchovnej obnovy bola „Obnova múrov môjho života“. Program bol naplnený modlitbou a aj časom na rozjímanie. Nechýbala modlitba večierne, utierne, povečeria ani sväté liturgie, ktoré vytvárali priestor na bližšie prežitie modlitieb východného obradu. Popri spoločných modlitbách boli mladí sprevádzaní katechézami o.Vladimíra Hüblera, ktorý cez ne predal povzbudenie, ľudskosť a myšlienky na hĺbavé zamýšľanie sa. Téma múrov však neostala iba pri slovách. Každý si mohol počas víkendu položiť otázku, aké ruiny sa dnes nachádzajú v mojom srdci? Viem ich úprimne pomenovať pred Bohom? Ktoré múry môjho života sú dnes poškodené a potrebujú Boží dotyk?
Duchovná obnova však rozhodne neznamenala tri dni vážnych chvíľ. Veď čo by to bolo za stretnutie mladých bez smiechu a spoločných zážitkov. Medzi modlitbami a duchovným programom tak nechýbal ani priestor na zábavu, spoločné hry, rozhovory a príjemné trávenie času spolu. Tieto chvíle často vytvárajú spoločenstvo rovnako ako samotný program. Pri spoločnom stole, počas rozhovorov či večerného smiechu sa postupne ukazuje, že spoločenstvo nevzniká iba počas modlitby. Rastie aj vtedy, keď spolu jednoducho sme. A aj práve o tom bola táto obnova. Duchovný správca centra o. Vladimír počas víkendu pozýval mladých, aby sa nebáli pozrieť dovnútra a dovolili Bohu vstúpiť aj do miest svojho života, ktoré si často chránime najviac. Lebo obnova sa nezačína tým, že niečo vyzerá dokonale. Začína sa ochotou priznať si, že niečo potrebuje zmenu. Tri dni v Dvoriankach tak neboli iba ďalším víkendom v kalendári. Boli priestorom na modlitbu, oddych, rozhovory, smiech aj chvíle ticha. Priestorom, kde sa mladí mohli stretnúť nielen medzi sebou, ale predovšetkým s Bohom.
Dorothea Paľovčíková
Foto Ráchel Zorvanová
