Doc. ICDr. František Čitbaj, PhD., stavrof. mitrát, kňaz Košickej eparchie (*1957 – †2026)
Uloženie telesných ostatkov na cintoríne v Drienove 15. januára 2026
František Čitbaj sa narodil 22. januára 1957 v Prešove. Detstvo a mladosť prežil v obci Drienov, neďaleko Prešova. Stredoškolské štúdium absolvoval na gymnáziu na Konštantínovej ulici v Prešove, kde aj maturoval. Po rozlíšení povolania ku kňazstvu sa prihlásil na Cyrilo-metodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave za Prešovskú eparchiu. V neprajných časoch totality bol prijatý a tak po piatich rokoch potrebného štúdia a formácie bol 14. júna 1981 v prešovskej katedrále vysvätený na kňaza vladykom Dr. Joakimom Segedim, križevským eparchiálnym biskupom. Ešte pred vysviackou prijal tajomstvo manželstva s Helenou, rod. Majcherovou v Nižnom Žipove, okr. Trebišov. Pastoračne začal pôsobiť v Levoči, ale o rok už bol kaplánom v Michalovciach. Odtiaľ bol v roku 1983 vymenovaný za správcu farnosti Ruská Nová Ves (okr. Prešov), ktorú viedol až do roku 1992. Tam privítal aj pád totality. Pamätáme si, ako v prvej ponovembrovej náboženskej relácii verejnoprávnej televízie zastupoval Gréckokatolícku cirkev pri diskusii na tému: miesto cirkví v slobodnej spoločnosti. Počas rokov 1991 – 1993 bol aj prešovským protopresbyterom (okresným dekanom). Vtedajší prešovský biskup Mons. Ján Hirka ho v roku 1993 vymenoval za riaditeľa Biskupského úradu v Prešove. Tu pri práci v riadiacej štruktúre miestnej cirkvi vznikol aj jeho zvýšený záujem o kánonické právo.
V rokoch 1995 – 1999 bol farárom v Humennom a súčasne humenským protopresbyterom. V Humennom rozšíril a zrekonštruoval priestory farského chrámu. Začal stavať nový Chrám sv. Petra a Pavla na sídlisku Pod Sokolejom. Dokončoval aj ďalší gréckokatolícky chrám Zoslania Svätého Ducha v Dubníku (rok dokončenia 1997). Popritom absolvoval vyššie štúdiá kánonického práva na Katolíckej univerzite v Lubline, kde postupne dosiahol potrebné akademické stupne (ICLic., ICDr. a PhD.). Po vzniku Košického apoštolského exarchátu vycítil potrebu napomáhať tejto novej cirkevno-právnej jednotke. Od 1. augusta 1999 bol inkardinovaný do dnešnej Košickej eparchie, kde ho vladyka Milan Chautur ustanovil za farára farnosti Košice-Furča. Súčasne sa stal súdnym vikárom Cirkevného súdu v Košiciach. Túto zodpovednú úlohu vykonával desať rokov. Stal sa podľa kánonických noriem aj členom rady konzultorov a tiež členom presbyterskej rady Košickej eparchie. V rokoch 2000 – 2003 bol šéfredaktorom novozaloženého teologického časopisu LOGOS.
V roku 2001 vznikla nová gréckokatolícka farnosť Košice-Ťahanovce a ako jej prvý farár bol vymenovaný práve otec František Čitbaj. Tu v Ťahanovciach položil základné organizačné štruktúry pre život farnosti a našiel nový priestor pre slávenie sv. liturgií, ktorý sa podarilo opraviť a pripraviť na cirkevné účely. Tak vznikol nový Chrám blahoslavených mučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Metoda Dominika Trčku, ktorý slúži ako hlavné liturgické centrum dodnes. Na tomto sídlisku ostal aj neskôr ako výpomocný duchovný až do konca života. V roku 2003 nastúpil ako odborný asistent na Gréckokatolícku teologickú fakultu v Prešove. Oblasťami jeho skúmania boli rímske právo, kánonické právo a problematika probácie a mediácie v civilnom zákonodarstve.
V rokoch 2003 – 2007 bol zároveň súdnym vikárom Prešovskej eparchie. V roku 2010 sa stal sudcom Metropolitného tribunálu Prešovskej metropolie. Svoj odborný potenciál využil už ako docent kánonického práva (2011 na GTF PU) na príprave a preklade Kódexu kánonov východných cirkví do slovenčiny, na ktorom mal leví podiel. Pracoval tiež ako člen Pracovnej skupiny Rady hierarchov pre prípravu partikulárneho práva (2017 – 2021).
Do jeho tvorivého života nečakane zasiahla koncom roka 2018 ťažká choroba. Ostal pripútaný na lôžko a invalidný vozík. Ale jeho záujem o cirkevné dianie neustával. Bolo známe jeho pracovné nasadenie – nie nadarmo obdivoval včelárstvo, lebo sám bol pracovitý ako včela, nikdy sa nevzdával. Možno bol niekedy pri hodnotení cirkevného života aj kritický, vždy však s motiváciou napraviť stav vecí tak, ako sa má. V osobnom živote bolo vidno, že otec František bol človekom, na ktorého dnes s vďačnosťou spomínajú priatelia, študenti, kolegovia aj farníci ako na niekoho, kto vedel počúvať, poradiť a citlivo nasmerovať v rôznych životných situáciách. Všade, kde pôsobil, za sebou zanechal nezmazateľnú stopu. Miloval svoju manželku Helenu, s ktorou im Boh počas spoločného života požehnal päť detí: syna Tomáša, dcéry: Annu, Zuzanu, Elenu, ktorí už majú svoje rodiny a najmladšiu dcéru Timeu. Mal z nich obrovskú radosť, ktorá sa o to viac rozrástla s príchodom šiestich vnúčat. A keď ste ho niekedy stretli uháňať na skútri, mohli ste si len potvrdiť, že svoj život žil naplno – s radosťou, spontánnosťou a ľahkosťou. Dnes tu všetci stoja spolu a ďakujú Bohu za dobrodenia, prijaté skrze otca Františka.
Otec docent ICDr. František Čitbaj, PhD. miloval svoju cirkev, krásu byzantského obradu a najmä spevu. Študentov na fakulte učil správne chápať posvätné kánony. Teraz už sám z dimenzie večnosti chápe, že najväčší zákon je láska. Za jeho požehnanú činnosť pri rozvoji právnej vedy a cirkevného života mu Magistrát mesta Košice udelil 7. mája 2021 Cenu mesta Košice. Pán života si ho povolal 10. januára 2026 počas hospitalizácie v Novej univerzitnej nemocnici na Sídlisku Terasa v Košiciach. Cirkev, ktorá ho zrodila pre Boží život pri krste, dnes ho vyprevádza na poslednej ceste ako stavroforného mitráta, čo je najvyššie ocenenie pre ženatého kňaza tu na zemi. My mu však v modlitbe pod vedením našich biskupov vyprosujeme ešte väčšie ocenenie – blažené spočinutie v náručí milosrdného Boha.
Nech mu je večná pamiatka.
Košice – katedrála 15.01.2026 Spracoval otec Michal Hospodár
