Košice, 11. február (TSKE) Mäsopôstna nedeľa, nazývaná na základe príslušného evanjelia aj Nedeľou o poslednom súde bola radostnou nedeľou dňa 8. februára 2026. V prekrásnej bazilike sv. Sofie na Via di Boccea prijal z rúk Svjatoslava, arcibiskupa väčšieho kyjevsko – haličského, otca a hlavy Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, kňazské svätenie diakon, Dr. Daniel Galadza, profesor na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme a zamestnanec Dikastéria pre východné cirkvi.
Daniel Galadza sa narodil v roku 1981 v meste Chicago, v Spojených štátoch amerických, ale vyrastal v Kanade, kde jeho otec, profesor východnej liturgie, otec Peter Galadza pôsobil vo viacerých akademických pozíciách, vrátane riaditeľa Inštitútu metropolitu Andreja Šeptyckého. Jeden rok strávil v detstve aj na Ukrajine, kde jeho otec šiel po páde komunizmu pomáhať obnoviť akademický život tamojšej Gréckokatolíckej cirkvi. Starí rodičia otca Galadzu sa pri svojej ceste na Západ do Ameriky sobášili koncom druhej svetovej vojny v našom gréckokatolíckom chráme sv. Mikuláša pod bratislavským hradom. Po štúdiách v Kanade prišiel Daniel Galadza na jeseň v roku 2008 do Ríma, kde svoje vyššie štúdia zakončil doktorátom z východnej liturgiky.
Otec Daniel Galadza prijal diakonát ako neženatý v roku 2018 a odvtedy diakonoval prakticky po celom svete. Pri svojich cestách navštívil aj naše katedrály, a to ako v Bratislave, Košiciach, či Prešove, tak i v Toronte. V januári 2024 bol diakonom aj na slávnostnej vysviacke a intronizácii nášho metropolitu Jonáša v Prešove. Ku gréckokatolíkom na Slovensku mal vždy pozitívny vzťah.
Po stránke kňazskej bol pre neho okrem vlastného otca vždy veľkým vzorom aj nedávno zosnulý strýko, otec Roman Galadza, ktorý bol dlhoročným farárom chrámu sv. Eliáša v Bramptone na predmestí Toronta. Vzorom pre neho bol aj francúzsky milovník byzantského obradu, otec Cyril Korolevský (1878 – 1959), jeden z najväčších liturgistov 20. storočia, ktorého obraz visí v jeho pracovni.
Dedo otca Daniela Galadzu bol kantorom a aj po ňom novokňaz zdedil veľkú lásku k cirkevnej hudbe, čoho dôkazom je aj jeho spoluorganizovanie viacerých stretnutí cirkevnej hudby pod hlavičkou SingCon.
Prekrásnu baziliku sv. Sofie v Ríme, kde bol svätenec vysvätený vystaval nebohý kardinál Josif Slipyj, po tom, čo bol prepustený z osemnásťročného väzenia na Sibíri v roku 1963 a následne prišiel do Ríma. Všetkých prítomných na slávnosti vysviacky privítal o. Marko Jaroslav Semehen, rektor baziliky. Vnútro baziliky zdobia ikony studitského majstra Juvenalija Mokrického, ktorý po vojne prežil väčšinu života práve v Kanade. A práve toto krásne prostredie rezonovalo v nedeľu, 8. februára z hrdiel mnohých to najkrajšie Axios – Je hodný!
Okrem blaženejšieho Svjatoslava poctil liturgiu a slávnosť vysviacky svojou prítomnosťou aj Jeho Eminencia Claudio, kardinál Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, rovnako ako aj sekretár Dikastéria, arcibiskup Michel Jalakh OAM a podsekretár, biskup Filippo Ciampanelli. Okrem nich bol na slávnosti rodinný priateľ, arcibiskup Boris Gudziak, metropolita gréckokatolíckych Ukrajincov v USA a vladyka Hryhoriy Komar, exarcha pre Ukrajincov v Taliansku. Modliť sa za svätenca prišiel aj duchovný otec svätenca, otec Ugo Zanetti, ktorý súčasne zastupoval aj spoločenstvo monastiera v Chevetogne v Belgicku, dekan fakulty východných cirkevných vied Pápežského východného inštitútu, o. Željko Paša SJ, o. Richard Soo SJ, rodinný priateľ, gréckokatolícky jezuita čínskeho pôvodu, ale aj mnoho liturgistov z celého sveta a generálna predstavená Sestier služobníc. Prítomných bolo aj mnoho kňazov a diakonov latinského, byzantského a iných východných obradov, ako aj pravoslávne duchovenstvo a veriaci. Zo slovenských gréckokatolíkov bola na slávnosti sestra Petra z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie.
Rodičia otca Galadzu, ako aj jeho dve sestry s rodinami boli rovnako prítomnými na tejto veľkej slávnosti. Blaženejší Svjatoslav vo svojom príhovore pozdravil osobitne rodinu Galadzovcov, ktorí po rokoch rozličných obiet darovali svojej milovanej cirkvi aj najväčší dar v podobe svojho syna. Na konci liturgie otec Daniel udelil svoje novokňazské požehnanie.
Otec Daniel Galadza ovláda okrem rodnej angličtiny a ukrajinčiny aj francúzsky, taliansky, nemecky, rusky i gruzínsky jazyk a veľmi dobre rozumie aj slovenčine. Je akademicky činný, jadrom jeho akademického záujmu je liturgia a jej vývoj. Svoj doktorát o liturgii v Jeruzaleme napísal pod vedením profesora Parentiho, ale aj vďaka radám už nebohého archimandritu, jezuitu Roberta F. Tafta SJ, ktorý bol pre neho veľkou osobnosťou a akademickým vzorom. Otec Galadza je členom Spoločnosti pre východnú liturgiu (SOL) a v rámci Dikastéria pre východné cirkvi má na starosti práve liturgickú sekciu.
Citátom z jeho primičných obrázkov sú slová sv. Pavla z listu Rimanom: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“ Kiež naozaj celý jeho život bude Bohu milou obetou. To mu v modlitbách vyprosujeme aj my zo Slovenska.
Veríme, že náklonnosť a priateľstvo otca Galadzu voči slovenským gréckokatolíkom a našej cirkvi neochladnú, ale v nasledujúcich rokoch sa rozvinú a prinesú svoje plody pre blaho východných katolíkov. Kiež dobrotivý Pán Boh požehná svojho novoňaza, otca Daniel na Mnohaja i blahaja lita!
TSKE informoval Daniel Černý
Foto: Sobor sv. Sofie v Ríme, o. Daniel Galadza
