Košice, 5. marec (TSKE) V dňoch 27. februára až 3. marca 2026 sa v Pútnickom pastoračnom centre blahoslavenej Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom uskutočnil ANIMACAMP #2 v rámci Animátorskej školy Košickej eparchie. Niekoľkodňové stretnutie bolo určené mladým, ktorí sa pripravujú na službu animátorov a túžia prehĺbiť svoj vzťah s Bohom.
Duchovným sprievodcom campu bol o. Milan Kmec. Počas jednotlivých dní postupne predstavoval päť skúseností učeníka: stíšenie, poslušnosť, radikálnu premenu, službu a schopnosť nechať si poslúžiť Bohom.
Program campu sa začal v piatok spoločným príchodom do Domčeka, pútnického centra vo Vysokej nad Uhom, a neformálnym stretnutím účastníkov. Večer pokračoval zdieľaním v menších skupinkách, kde mali mladí priestor hovoriť o svojom aktuálnom prežívaní viery. Prvý deň vyvrcholil témou: „Boh ako Otec“, ktorú v katechéze predstavil o. Ján Fedorišin a večernou adoráciou, v ktorej účastníci obnovovali svoj vzťah s Bohom – Otcom, skrze uzdravovanie svojho vzťahu s pozemským otcom.
Sobotný program bol venovaný prvým dvom skúsenostiam učeníka – stíšeniu a poslušnosti. Deň sa začal spoločnou modlitbou a katechézou, po ktorej nasledovala práca v skupinkách a praktické dynamiky. Mladí animátori sa učili objavovať hodnotu ticha a vytvárať si priestor pre osobnú modlitbu.
V katechéze zaznela aj výzva: „Stíšiť sa neznamená iba byť ticho. Znamená to vytvoriť Bohu priestor, aby mohol hovoriť.“
Popoludnie pokračovalo ďalšou katechézou o poslušnosti a praktickými aktivitami, ktoré pomáhali účastníkom prekonávať vlastné bariéry a budovať vzájomnú dôveru. Vrcholom dňa bola svätá liturgia s panychídou, po ktorej nasledoval večerný program so svedectvami animátorov a otvorenou diskusiou o živote a službe v Cirkvi.
Tretí deň campu sa niesol v znamení témy radikálnej premeny. Po rannej katechéze sa účastníci zúčastnili spoločnej liturgie vo farskom gréckokatolíckom chráme. Spoločná modlitba s miestnou farnosťou je dôležitou súčasťou formácie animátorov a pripomína, že služba mladých má svoje prirodzené miesto práve vo farskom spoločenstve.
V popoludňajších hodinách mali mladí priestor na osobnú modlitbu a sviatosť zmierenia. V skupinkách sa zamýšľali nad tým, že kresťanský život nie je iba postupným zlepšovaním sa, ale skutočnou premenou srdca a otvorenosťou pre Božie pôsobenie. Večer patril spoločnému programu, filmu a neformálnym rozhovorom.
Pondelok bol venovaný skúsenosti služby. Po rannej modlitbe sa účastníci zapojili do konkrétnej pomoci v areáli Domčeka a jeho okolí. Prakticky tak mohli zažiť, že služba patrí k prirodzenému životu Kristovho učeníka.
Následne sa konala katechéza venovaná poslednej skúsenosti – nechať si poslúžiť Bohom. Vrcholom večera bola symbolická „večera učeníkov“, spojená s gestom umývania nôh, ktorá pripomenula Kristovu pokornú službu.
Záverečný deň campu sa začal rannou modlitbou a záverečným poradným kruhom. Súčasťou programu bola aj reflexia nad životom a svedectvom blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorej život je úzko spojený s miestom konania campu. Mladí sa zamýšľali aj nad témou identity muža a ženy a nad hodnotou čistoty života.
Stretnutie vyvrcholilo spoločnou svätou omšou so všetkými dobrovoľníkmi Domčeka a s ďalším hosťami, prítomnými v tom čase v Domčeku.
Druhý ANIMACAMP Animátorskej školy Košickej eparchie bol pre účastníkov intenzívnym časom modlitby, formácie aj budovania spoločenstva. Počas niekoľkých dní mali možnosť nielen počúvať katechézy, ale najmä prežiť konkrétnu skúsenosť učeníctva – v modlitbe, sviatostiach, službe i v každodennom živote spoločenstva.
Z Domčeka vo Vysokej nad Uhom tak mladí odchádzali povzbudení vo viere a posilnení v túžbe prinášať Krista do svojich farností a spoločenstiev.
Ráchel Zorvanová
Foto: Mária Hrešková
