Pohrebné obrady za Annu Chauturovú
Košice, 15. apríl (TSKE) V košickej Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky sa 15. apríla uskutočnili pohrebné obrady za Annu Chauturovú, mamku vladyku Milana Chautura CSsR, košického eparchiálneho biskupa. Za účasti najbližšej rodiny, deti a vnúčat zosnulej, pohrebné obrady viedol vladyka Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie. Greckokatolicku cirkev na Slovensku zastupoval vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita, a v mene KBS sa všetkým prítomným prihovoril Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita. Po skončení obradov boli telesné pozostatky zosnulej prevezené a uložené na cintorín do obce Zemplínske Jastrabie.
Anna Chauturová, rod. Čornaničová sa narodila 1. januára 1929 vo Veľkej Poľane v poradí druhá zo štyroch súrodencov. Po smrti svojej mamky sa už ako 12-ročná starala o svojich troch bratov, zatiaľ, čo ich otec zabezpečoval obživu rodiny v neľahkom období II. svetovej vojny, ktorá spôsobila skazu i v dedinách pod Karpatským oblúkom.
Sviatostné manželstvo uzavrela so Štefanom Chauturom, taktiež rodákom z Veľkej Poľany v roku 1950 v susednej obci Ruské pred gréckokatolíckym kňazom, nakoľko miestny kňaz podpísal prestup do pravoslávnej cirkvi. Pán Boh im požehnal štyri deti: Juraja, Annu (ktorá prijala rehoľné meno sestra Alexia), Štefana a Milana.
Nakoľko gréckokatolícka cirkev bola postavená mimo zákon všetky svoje deti musela dať pokrstiť tajne. Bohoslužby so svojou rodinou počúvala len potajomky cez vysielanie Vatikánskeho rozhlasu. V dôsledku absencie gréckokatolíckych kňazov bola náboženská výchova detí v rukách žien-matiek. Aj ju ako matku veľmi ťažilo, že svojim deťom nemohla umožniť sv. spoveď a sv. prijímanie vo vlastnom obrade, čo ich ako rodičov nútilo hľadať vlastné riešenia, až kým neprišiel rok 1968, kedy gréckokatolícky kňaz mohol opäť pôsobiť v ich farnosti. V dôsledku výstavby Starinského vodného diela sa v roku 1978 s rodinou musela sťahovať do Zemplínskeho Jastrabia.
Po smrti manžela sa v roku 2006 presťahovala do Košíc, kde sa tešila z každodennej liturgie v blízkosti svojich detí – vladyku Milana, rehoľnej sestry Alexie a syna Juraja, ktorý ich pravidelne navštevoval. Svojho syna Štefana, ktorý zomrel v roku 2008 pochovala v Zemplínskom Jastrabí.
Dňa 13. apríla 2020, na veľkonočný pondelok, kedy sú cárske dvere ikonostasov vo východných chrámoch otvorené dokorán, sa podľa svojej dávnej túžby, vybrala na cestu k "otvoreným dverám" večnosti vo veku 91 rokov.
Večná jej pamiatka! – Christos voskrese!
Foto: Dávid Kováč
TSKE