Preosvietený Vladyka Milan,
Drahí bratia v kňazskej službe,
Milovaní bratia a sestry!
Som veľmi rád, že vás môžem dnes pozdraviť v mene Svätého Otca Benedikta XVI pri tejto liturgickej slávnosti Veľkého Štvrtku a na začiatku duchovnej prípravy na 1150. výročie misie slovanských apoštolov Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy, ktoré pripadá na rok 2013. Dovoľte mi pár myšlienok v týchto súvislostiach.
Keď vaša cirkevná jednotka pred 12 rokmi vznikla ako apoštolský exarchát, za svojich hlavných patrónov si zvolila dve najväčšie osobnosti slovanských dejín – svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Územia, na ktorých sa nachádzame, v týchto svätcoch vždy videli svojich „vierozvestcov“, napriek tomu, že pred ich príchodom tu kresťanská viera už bola a šírili ju najmä franskí misionári.
Títo dvaja svätci svojou charizmou dokázali tak osloviť slovanský ľud, že jeho kresťanský duch tu zapustil hlboké korene a viera tu žije viac ako tisíc rokov – napriek ťažkým historickým okolnostiam a niekedy aj napriek otvorenému boju zameranému na jej likvidáciu.
Naša historická skúsenosť nám hovorí, že to, čo sa tu pričinením svätých Cyrila a Metoda pred takmer 1150 rokmi započalo, je dielo božie a ako také nemôže byť zničené. Každý, kto sa o to pokúšal, sa ocitol v boji proti samému Bohu. A takýto boj je vždy vopred prehratý.
Kresťanská viera bola daná slovanským národom do vienka ako dar. Z tohto dedičstva žijeme aj my dnes. A za tento dar treba byť Bohu vďačný. Isteže, žiť darom viery nie je vždy ľahké. To pociťovali jak naši predkovia, tak to pociťujeme aj my. V súčasnej spoločnosti vidíme, ako je niekedy ťažké byť verný kresťanským zásadám.
Ťažkosti života by nás, ale, nemali ani odradiť, ani ospravedlniť naše zlé konanie. Dívajme sa na dobrý príklad našich vierozvestcov – Cyrila a Metoda, našich blahoslavených mučeníkov - biskupov Pavla Gojdiča, Bazila Hopka a redemptoristu Metoda Trčku, ktorí pre to, aby vydali svedectvo viere, podstúpili veľké ponižovanie, stratu vlastnej dôstojnosti, ba dokonca aj vlastný život.
Spomínaní svätci a mučeníci nikdy nezradili svoju vieru, pretože vedeli, že človeku nič neosoží, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil. Povolaním človeka totiž je večný život s Bohom. A práve toto je obsahom posolstva našej kresťanskej viery. Našim povolaním nie je len život tu na zemi, ale aj život s Bohom po celú večnosť. Preto je veľmi dôležité, aby viera, neprestala existovať v našom osobnom živote, v živote našich rodín a našej spoločnosti. K tomu, samozrejme, nikoho nemožno prinútiť. Iba vnútorné presvedčenie, že Boh nás miluje a bdie nad našim životom, nás môže priviesť k hlbokému prežívaniu našej viery.
K oživeniu tejto viery vás chcem dnes povzbudiť. Chcem povzbudiť najmä rodičov, aby v duchu viery vychovávali svoje deti. Rodina je prirodzeným a najvhodnejším prostredím pre zdravý vývin ľudskej osobnosti: osobnosti, ktorá je otvorená na dobro, a teda na Boha, bez ktorého nič nemá zmysel.
Drahí rodičia, chcem oceniť všetko to, čo robíte pre svoje deti po materiálnej stránke. Ale chcem vám tiež pripomenúť, že vaše deti od vás prvých potrebujú počuť o viere a o Bohu, ktorý nás nekonečne miluje. Vaše deti potrebujú vidieť váš dobrý príklad života podľa evanjelia. To je najväčší dar, ktorý im môžete dať .... a oni potom to odovzdajú ďalej svojim deťom. Svätí Cyril a Metod nech Vám pomáhajú naplniť toto vaše poslanie.
V dnešný deň, vo Veľký Štvrtok, si zároveň pripomíname ustanovenie veľkého daru eucharistie a kňazstva. Vo svätých evanjeliách čítame, že Pán, večer pred svojim umučením, vzal chlieb a dal ho svojim učeníkom so slovami: „Vezmite a jedzte ..... toto je moje Telo“. Podobne zobral aj času s vínom a povedal: „Vezmite a pite .... toto je moja Krv“. A nakoniec: „Toto robte na moju pamiatku“. Práve týmito slovami bolo ustanovené Sväté Tajomstvo eucharistie a kňazstva, na ktorých aj my, drahí spolubratia kňazi, máme účasť.
Tieto dve skutočnosti, eucharistia a služobné kňazstvo, sú hlboko spojené s tajomstvom vykúpenia. Vykúpenie sa začalo už vo chvíli, keď Božie Slovo si vzalo telo v lone nazaretskej Panny pôsobením Svätého Ducha, a dosiahlo svoj vrchol vo veľkonočných udalostiach smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Je neoceniteľným božím darom pre celé ľudstvo, pretože sprevádza boží ľud na pozemskej púti do večnosti, preniká do duší, ktoré sa mu otvárajú, vnútorne ich stvárňuje, robí podobnými Bohu a tým ich uschopňuje žiť naveky.
Toto tajomstvo vykúpenia sa uskutočňuje v eucharistii. Keď ju slávime a sa ňou sýtime, máme život, ktorý nikdy neskončí. Výstižne nám to pripomína názov encykliky Jána Pavla II – Cirkev žije z eucharistie. A aby tajomstvo vykúpenia mohlo byť k dispozícii ľuďom všetkých čias, Kristus si v priebehu histórie povoláva niektorých spomedzi svojho ľudu. A takto sme boli povolaní aj my, drahí spolubratia v kňazskej službe. V deň našej kňazskej vysviacky (rukopoloženija) sme sa spojili s kňazstvom jediného, najvyššieho a večného kňaza– Ježiša Krista.
Pri povolávaní sa v Kristovom vnútri deje čosi zvláštne. Počas svojho pozemského života to apoštolom vyjadril slovami: „Už vás nenazývam sluhami .... nazval som vás priateľmi“ (Jn 15, 15). Vzťah pána k sluhovi a priateľa k priateľovi je diametrálne odlišný. Ježiš vkladá do človeka svoju dôveru. Človeka slabého .... nestáleho .... povoláva ku skutočnostiam, na ktorých sa opiera večná spása. Svoj poklad vkladá do krehkej nádoby nedokonalého človeka, ktorý sám od seba nie je schopný ani odpovedať na toto volanie. Ale sprevádza ho božia milosť, ktorá všetko doplní a človeka uschopní.
Na základe tejto skutočnosti, drahí spolubratia, sme povolaní k tomu, aby sme sa stali Ježišovými priateľmi a priateľmi jeho Tajomstva. Byť kňazom znamená žiť vo zvláštnom priateľstve s Ježišom a v nutnom spojení s eucharistiou, kde Jednorodený Boží Syn umiera za spásu sveta. Sme Kristovi priatelia, sme mimoriadne blízki svedkovia jeho Lásky. A vydávame svedectvo, že Kristus, pohýňaný touto láskou, vydáva seba samého za život každého človeka.
Boh v Kristovi, paschálnym tajomstvom Jeho smrti a zmŕtvychvstania, zmieril svet so sebou. Hoci prvý Adam v sebe dobrovoľne prerušil spojenie s Bohom – a v ňom aj celý ľudský rod - druhý Adam, Kristus, ho navždy obnovil a upevnil. To je radostná zvesť, ktorú svet dnes potrebuje počuť. A my, kňazi, máme na hlásaní tejto pravdy svoj jedinečný podiel. Ďakujme teda najvyššiemu Veľkňazovi, Ježišovi Kristovi, za dar vykúpenia .... za dar eucharistie ..... za dar kňazstva .... a za dar večného života.
Drahí otcovia duchovní, želám vám, aby ste prežívali radosť zo svojho kňazstva, radosť z toho, že si vás Boh povolal, aby ste sa medzi ľuďmi stali správcami Svätých Tajomstiev a šíriteľmi jeho odpustenia a milosrdenstva. Buďte ohlasovateľmi nekonečnej božej lásky voči každému človeku, napriek jeho ľudskej slabosti. Nedajte sa ničím znechutiť. Ak vás Boh povolal, neodmietne vám ani svoju pomoc a silu, aby ste v každej chvíli boli schopní konať jeho dielo – a teda byť jeho spolupracovníkmi na spáse každého človeka.
To vám želám pri príležitosti dnešného dňa a na prahu sviatku Svätej Paschy. Zvláštne želanie adresujem aj vášmu duchovnému Pastierovi - vladykovi Milanovi. Zmŕtvychvstalý Kristus nech mu udelí hojnosť svojej milosti, aby dokázal múdro riadiť zverený mu ľud. Adresujem ho aj všetkým vám, drahí bratia a sestry. Bohatstvo milostí Kristovho kríža a zmŕtvychvstania nech vstúpi do vášho života a nech neustále prináša ovocie Svätého Ducha – lásku, radosť, pokoj .... a večný život.
Amen!
Mons. Mario Giordana, apoštolský nuncius na Slovensku