Posledná rozlúčka s nebohým Ing. Vladimírom Miroššayom
Posledná rozlúčka s nebohým Ing. Vladimírom Miroššayom sa konala 18. mája v košickej Katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky. Po panychíde nekrológ prečítal o. Michal Hospodár, predseda SSCM. Zádušnú sv. liturgiu viedol vladyka Ján Babjak, prešovský arcibiskup. Prítomných bolo okolo päťdesiat kňazov. V kázni sa s nebohým rozlúčil vladyka Milan Chautur, košický eparcha. Zaspomínal si na prvé vzájomné stretnutie, ťažkosti pri počiatočnom rozbehu nového subjektu a poďakoval sa za jeho aktívnu pomoc. Konštatoval, že Boh má s nami často iné plány ako my sami. V závere sa prihovoril aj vladyka Ján, ktorý poďakoval zosnulému za priateľstvo a horlivú službu pre gréckokatolícku cirkev. Vladyka Milan Šášik, mukačevský eparcha udelil zosnulému vyznamenanie Rád bl. Teodora (Romžu) III. stupňa, ktoré rodine odovzdal d. Nikolaj Badidov. Telesné ostatky nebohého boli uložené na Verejnom cintoríne v Košiciach.
Večná mu pamiatka!
NEKROLÓG
Najosvietenejší vladyka Ján, prešovský arcibiskup a metropolita,
vysokoosvietený vladyka Milan, košický eparchiálny biskup,
osvietení otcovia protosynkeli,
drahá rodina zosnulého, bratia kňazi, milovaní veriaci,
Vladimír Miroššay sa narodil 30. mája 1948 v obci Brezina v rodine gréckokatolíckeho kňaza, ktorý v tom čase pôsobil na farnosti v obci Nižné Repaše pri Levoči. V čase, keď komunistické ideály materializmu a bezbožnosti boli stavané na piedestál najvyšších hodnôt, bola jeho rodina trpko skúšaná vyhostením do pohraničnej obce Arnoltice v Čechách. Nátlaky ani vyhrážky bezcharakternej politickej moci neoblomili ich skalopevnú vieru v Boha, vďaka čomu sa stala základnou a neoddeliteľnou súčasťou aj jeho života. Po uvoľnení situácie sa celá rodina vrátila na Slovensko do Spišskej Novej Vsi. Tu vyštudoval strednú všeobecno-vzdelávaciu školu, na ktorej spoznal svoju milovanú manželku Elenu. Po maturite pokračoval v štúdiu na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Po doštudovaní sa v roku 1972 prisťahoval do Košíc a našiel si tu zamestnanie vo vtedajších Východoslovenských železiarňach, neskôr v Podniku výpočtovej techniky a ďalších.
Hoci ťažká doba a tlak politickej moci poznačili jeho detstvo, o to viac sa prejavila jeho neoblomnosť a láska k viere. Neustále žil a obetavo pracoval pre Gréckokatolícku cirkev nielen v Košiciach, ale aj na celom území Slovenska, ba dokonca aj na bývalej Podkarpatskej Rusi. V duchu cyrilo-metodskej tradície stál po nežnej revolúcii v roku 1991 pri obnovení Spolku sv. Cyrila a Metoda a bol jeho prvým a dlhoročným podpredsedom. Túto funkciu vykonával nezištne plných 21 rokov až do svojej smrti. V rokoch 1997 až 2005 napomáhal v ťažkých začiatkoch novorodiaceho sa Košického apoštolského exarchátu, ktorý ustanovil bl. pápež Ján Pavol II. Od začiatku pastierskej služby vladyku Milana Šášika v roku 2003 ponúkol svoje skúsenosti a pomoc pri obnove farností a správe Gréckokatolíckej cirkvi na území Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. Svoju realizáciu našiel aj v Košickom katolíckom kruhu, kde bol jeho dlhoročným členom a tiež členom výboru. V každej zverenej službe bol oddaný milovanej cirkvi, zodpovedný a osobne nenáročný. Zosnulý Ing. Vladimír Teodor Miroššay tak prispel k profilácii laika v duchu dokumentov Magistéria, laika všestranne činného, odborne zdatného, ochotného niesť svoj diel zodpovednosti v poslušnosti hierarchii. Pre svojich kolegov bol skvelý, dobrosrdečný a pracovitý človek, ktorý sa často stával aj ich priateľom.
V rodinnom živote bol nadovšetko milujúci manžel a otec. S manželkou Elenou, s ktorou tento rok oslavovali 40-te výročie sobáša, im Pán Boh požehnal tri deti – Andreja, Barboru a Pavla. Jeho príkladný charakter, spravodlivosť, neoblomnosť a výdrž sa stali základným kameňom ich výchovy. Bol pre nich oporou a podporou vždy, keď to potrebovali a svoju lásku k nim im neváhal prejavovať za každých okolností. Ani počas posledných dní svojho života, ktoré trávil na nemocničnom lôžku, nezanevrel. Plánoval mnoho ďalších aktivít, no Pán si ho k sebe nečakane povolal v nedeľu 13. mája 2012 vo večerných hodinách.
Ďakujem Ti Vlado za Tvoj príkladný život, za neustálu ochotu pomôcť a za všetko, čo si pre nás urobil. Ďakujem Ti v mene tvojej manželky, ktorú si nadovšetko miloval a stál po jej boku 40 krásnych rokov. Ďakujem Ti aj v mene tvojich detí, za príkladnú výchovu a oporu. Bol si a vždy pre nich ostaneš vynikajúci otec a veľký vzor. Ďakujem Ti svojom mene aj v mene výboru Spolku sv. Cyrila a Metoda za Tvoju službu pri posilnení cyrilo-metodskej tradície. Ďakujem Ti v mene nás všetkých. Tvoja pamiatka a krásne spomienky na Teba nám ostatnú hlboko v našich srdciach. Odpusť nám, že sme sa s Tebou nestihli rozlúčiť. Teraz, keď tu stojíme v tichom zamyslení, spoločne vysielajme svoju modlitbu k nebeskému Otcovi, aby si spolu s Kristom zažil svoje voznesenije, aby Ti udelil blažený pokoj a večnú pamiatku.
Michal Hospodár
dátum: 18.05.2012
Košice
