Večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého vo Veľkú sobotu

Veľká sobota je dňom odpočinku. Tak ako Boh na siedmy deň odpočíval, aj Kristus leží v hrobe. Jeho odpočinok však nie je pasívny, ale zostupuje do predpeklia, ničí vládu smrti a vyslobodzuje jej zajatcov. Tým už poukazuje na nastávajúce dielo Vzkriesenia. V tento deň, ktorý je plný protikladov a zdanlivého napätia medzi zármutkom a potešením, slzami a radosťou, sa vladyka Milan Chautur pomodlil tzv. Nadhrobnú alebo Jeruzalemskú utiereň. V jej hymnách už zaznievalo očakávanie Vzkriesenia. Asi najkrajším vyjadrením tejto modlitby a celého tajomstva Veľkej soboty je hymnus „Neplač nado mnou, Matka, keď ma vidíš v hrobe. Panensky si ma počala, pod srdcom si ma chovala. Vstanem zas a preslávim sa. Ako večný Boh slávne vzkriesim všetkých, ktorí ťa s láskou a vierou uctievajú.“ Ježiš sa v ňom prihovára Márii, utešuje ju a vysvetľuje jej zmysel svojej smrti.

V sobotu podvečer vladyka Milan udelil iniciačné sviatosti (krst, myropomazanie a Eucharistia) piatim dospelým katechumenom. Stalo sa tak počas svätej liturgie Bazila Veľkého s večierňou. Na tejto liturgii sa zvykne čítať pätnásť čítaní zo Starého zákona, ktoré opisujú mnohé spásonosné Božie zásahy v dejinách vyvoleného národa a sú predobrazom Ježišovej Paschy - prechodu zo smrti do života a záchrany človeka. Na toto tajomstvo poukázal aj vladyka Milan vo svojom príhovore k novokrstencom. Poprial im, aby sa odteraz stali svetlom pre tento hľadajúci svet.